Do Moskvy vlakom? Prečo nie!

Autor: Zuzana Haceková | 24.4.2014 o 22:10 | (upravené 25.4.2014 o 0:25) Karma článku: 13,47 | Prečítané:  13379x

Vlakom až do Moskvy? Aj mne sa najskôr zježili vlasy ale...je to challenge: 41 hodín a 1931 km v jednom vozni, resp. v trojlôžkovom kupé. Ak ste uťahaní z práce, hrozí vám burnout a potrebujete si oddýchnuť, tak sem nechoďte!! Ale ak ste uťahaní z práce, hrozí  vám burnout a chcete vypnúť, niečo zažiť, nemať možnosť a už vôbec nie potrebu zapnúť akúkoľvek mozgovú bunku, tak TOTO JE TO PRAVÉ!!

 

Chalani zo Študentskej cestovky zabezpečili všetko: lístky, víza, povolenia, program na celý deň, zábavu povečeroch... a ešte dostanete fľašu vodky za free.  Len sa musíte dostaviť na stanicu včas a už to sme takmer prešvihli. Kupé 1,5x2 metra, zoznamujeme sa s naším príbytkom na najbližšie dva dni, sušíme prádlo, čo sme nestihli doma a už nás vítajú naši spolubojovníci a chalani z cestovky s pohárikom v ruke. Tu sú vnemy a zážitky, čo mi najviac utkveli v pamäti, resp. tie vyvolené čo sa tam udržali....

Cesta

So správnou partiou je možné všetko, dokonca aj považovať 40 hodinovú cestu vlakom za super zážitok. Treba si dať pozor na množstvo jedla a pitia (alko aj nealko), ktoré si zbalíte a nepodceniť to. Lebo tento ruský vozeň zapečatia v Bratislave a otvoria až na Ukrajine, počas cesty cez Slovensko sa nedá prejsť ani do reštauračného vozňa. Aj nás musel zachrániť zodpovedný pán vedúci z cestovky Aďo a poskytnúť nám 3 litre vody. Ale celkovo je cestovanie vlakom pohodlné, máte posteľ, WC, umývadlo, iba sprcha chýba, ale nemôžeme mať všetko.

Najdlhšie sme stáli tesne za hraničným prechodom Slovensko - Ukrajina v mestečku Čop. Kde museli náš vozeň upraviť na ich širokorozchodné koľaje. Čiže celý vozeň aj s nami nadvihli, odmontovali náš úzky podvozok, priviezli nový a opäť utiahli šróbiky. Bola hlboká noc, okolo vozňa 8 chlapov, pracoval asi jeden, ešte jeden mu asi svietil :). My sme samozrejme nespali, všetko sme pozorne sledovali a hlavne nám na hranici vzali pasy, takže sme sa báli, či ich ešte niekedy uvidíme.

Cestovanie v Moskve

Vystúpili sme po dvoch dňoch z vlaku, pretiahli sme si stuhnuté končatiny a snažili sa nasať prvú atmosféru, ktorú nám Moskva ponúkla - hlavná stanica. Jej bezprostredné okolie nás privítalo rušnou prevádzkou stavebných strojov, kšeftujúcimi vekslákmi a prekrikujúcimi sa taxikármi. Ale aspoň v diaľke nás vítajú moskovské mrakodrapy Mercury city a Federation tower. Stavby, ktoré vyvolávajú pocit, že sme niekde v NY a nie v komunistickom veľkomeste.

Lístky sú kúpené, dostali sme do rúk plánik metra, kde spleť tratí s dĺžkou vyše 300 km pripomínala
švajčiarsky CERN. Ešte základné pokyny, kde sme my a kde je hotel. Eskalátor do hĺbky, neviem ako hlboko sme šli, ale bol to najdlhší eskalátor aký som doteraz zažila, dokonca som aj cítila zmenu tlaku, čo nebolo dvakrát príjemné, ale po pár jazdách hore-dolu si zvyknete. V prípade, že neovládate azbuku, je orientácia na jednotlivých staniciach dosť náročná. My sme to našťastie nepotrebovali, stačilo nasledovať nášho 150 cm vysokého sprievodcu v oranžovej bunde. No a hlavne sa poponáhľať pri nastupovaní, keďže dvere sa nemilosrdne zatvoria a na nikoho nečakajú (ani na Smižov batoh, ktorý sa raz viezol mimo vozeň :).

Výzdoba v metre

Plán metra

Turisti:)

No to najzaujímavejšie, čo ponúka moskovské metro sú jeho stanice. Neponáhľajte sa z vlaku na vlak, nájdite si chvíľu a pristavte sa pri umeleckých dielach, ktoré zobrazujú obdobie socialistického realizmu a komunizmu. Keď sledujem domorodé obyvateľstvo, ktoré sa ponáhľa do práce, či z práce, nikto z nich si už tieto krásne maľby, sochy a mozaiky ani nevšimne. Ani o ne pohľadom nezavadí. Snáď len vtedy, keď stojí okolo hlúčik turistov a zavadzia im v plynulom presune. Ale keby mali takú železničnú stanicu v hlavnom meste ako my v Bratislave, každý jeden raz by si ju obzerali, aj keď obdiv by v tom pohľade určite nebol.

Pamiatky, ktoré neprehliadnete

Samozrejme bol to zážitkovo-poznávací zájazd, čiže treba aj niečo vidieť. A Moskva toho ponúka skutočne dosť: Kremeľ ležiaci v srdci Moskvy so svojimi neodmysliteľnými červenými hradbami a 20 strážnymi vežami; hrob neznámeho vojaka a výmenu stráží pri ňom; ??? (Gosudarstvennyj univerzaľnij magazin) čiže najväčší obchodný dom v Rusku a jeden z najväčších na svete - kde sme si s Remčom kúpili len zmrzlinu a sushi; ZOO, ktorú práve prestavovali a väčšina zvierat bola zazimovaná; Novodievčí kláštor, kde v minulosti zatvárali neposlušné šľachtičné.

Vstupenky na akcie, ktoré sme v Moskve absolvovali...

Sedem Stalinových sestier a budovu Malého aj Veľkého divadla sme si pozreli len zvonku, ale „stretnutie" s Vladinírom Iljičom Leninom sme si nenechali ujsť. Odložiť všetku elektroniku do šatne za 50 rubľov, fotografovanie prísne zakázané a poza prenosný plot sa návštevníci môžu pozdĺž Červeného námestia presunúť k mauzóleu. Dnu je len tlmené svetlo a na každom rohu mladý vojak, ktorý dohliada na poriadok a na plynulý „tok" návštevníkov. Áno nesmieme sa zastaviť, musíme nepretržite kráčať pomalým krokom, v opačnom prípade mladíci, so skleným pohľadom upretým do prázdna, zasiahnu. V Moskve na mňa všetko pôsobí majestátnym dojmom, všetko je obrovské a ja sa cítim byť maličká. Neviem či to spôsobuje samotná veľkosť a monumentálnosť stavieb, alebo skôr história, ktorá z toho dýcha a ktorú „cestovkári" vždy v krátkosti porozprávali.

Všetko, čo bolo možné stihnúť za tri dni, sme navštívili, pokukali, pofotili. Môj favorit je Chrám Vasilija Blaženého, čiže „tá zmrzlina na Červenom námestí". Chrám bol postavený na príkaz ruského cára Ivana Hrozného ako pripomienka víťazstva nad Kazaňským chánom. Pôvodne sa volal Chrám Pokrovskij a neskôr ho premenovali po svätcovi, ktorý bol blízky Ivanovi Hroznému. Zvláštnosťou je, že tento svätec bez ohľadu na počasie chodil vždy a všade bosý a nahý. Chrám pozostáva z ôsmych samostatných kostolov s farebnými cibuľovitými kupolami, ktoré obopínajú centrálny stĺpovitý chrám Pokrovskoj cerkvi. Vo vnútri sú steny, stropy, oltáre, schodiská rovnako bohato zdobené a ľahko stratíte prehľad, kde sa práve nachádzate.

Chrám Vasilija Blaženého

Chrám Vasilija Blaženého- interiér

Podarilo sa nám navštíviť aj Ruský národný cirkus. Každý z nás čakal zvieratká na kolobežkách, o to viac sme boli prekvapení, keď sa zhasli svetlá, z výšky sa spustilo UFO a začala neuveriteľná akrobatická šou. Pri niektorých kúskoch ma až zo stoličky dvíhalo, taký strach som mala, že sa dolámu. Best pre mňa boli akrobati na kolieskových korčuliach, ktorí sa spustili z rampy oproti sebe a keď sa mali už už vo vzduchu zraziť, spravili saltá každý do inej strany. Rovnako chlapi na tyči...nie nebol to poledance! Tyč vysoká 10 metrov, típek ju vyšplhá len po rukách, pričom má telo vo vodorovnej polohe, takmer kolmo na tyč. A zrazu sa hore pustí, hoci pod ním sú ďalší traja. Tí sa akoby zázrakom nejako pustia práve v sekunde, keď on letí okolo nich a potom sa v klude opäť chytia na tom istom mieste, akoby sa nechumelilo...až som vykríkla. Nech akokoľvek ohýbam fyziku a gravitáciu, stále mi nevychádza to, že nespadli a nepozabíjali sa.

Predstavenie štylizované na spôsob X-files...

Rovnako fascinujúce bolo Múzeum kozmonautiky, ktoré sa nachádza blízko zastávky VDNCH moskovského metra. Určite to neminiete, už zďaleka Vás privíta 107 metrov vysoký Pamätník pokoriteľov kozmu. Skafandre; makety pristávacích modulov - kde nechápem ako sa dvaja či traja poskladali; kozmická loď Sojuz v životnej veľkosti; Lunochod; časť orbitálnej stanice MIR, kde môžete nazrieť aj dovnútra; ukážky ako si kozmonauti pestujú bylinky, či zeleninu; videozáznamy zvierat v beztiažovom stave; Raketa N1 a mnoho ďalšieho. Múzeum určite odporúčam nie len nadšencom kozmonautiky.

Počas návštevy Moskvy bola pre mňa nepochopiteľná skutočnosť, že v každej budove, reštaurácii, múzeu bolo minimálne 40°C. Vonku takmer mrzlo, ale keď ste vošli čo i len do obchodu, okamžite vás oblial pot. Bolo to dosť nepríjemné, okrem tepla mi kvôli tomu aj dosť kolísal krvný tlak a väčšinu pobytu ma motalo. Jediné čo vedelo trochu zlepšiť situáciu bol štamperlík vodky a keďže oni štamperlíky nenalievajú, rovno poldecák. Nazdarovie :)

Ruské korunovačné klenoty v Kremeľskom múzeu

Buďte pripravení, že nie len tu, ale pred vstupom do každej pamiatky či múzea musíte prejsť detektorom kovov a podstúpiť prehliadku kabelky. S ruksakom to ani neskúšajte. Náš dobrodruh Smižo chcel vyskúšať ruskú precíznosť a snažil sa prepašovať svoj ruksak do niekoľkých budov, žiaľ súdruhovia jeho čin vždy odhalili.

Miestnosti s naleštenými trblietajúcimi sa vitrínami. Zlatom, striebrom, diamantmi a drahokamami vykladané predmety, ktorými boli korunovaní ruskí panovníci. Tróny, čelenky, náhrdelníky, prstene, ozdoby všetkého druhu. Hoci je v múzeu je prísny zákaz fotenia a dohliadajú na to v každej miestnosti sediace devočky,  podarilo sa nám zopár fotiek ukoristiť.

Miestnosť s kráľovskými šatami - „šaty s vlečkou stříbrem vyšívané...:)" nádherné kúsky...ale trochu na depku, keďže tieto šľachtičné mali driek užší ako ja lýtko.

Na záver sme si nechali miestnosť s kráľovskými kočiarmi a strávili sme tu najviac času. Kým si pozriete ako detailne je prepracovaný každý centimeter...

Kulinárske špeciality

Aké by to bolo poznávanie, bez ochutnania tradičnej ruskej kuchyne. Jesť treba, variť si nemáme kde ani kedy, čiže reštaurácie to istia. Vyskúšali sme viacero cenových skupín a v každej som si dala...ako inak Boršč :). Možno mi niektorí neuveria, ale doteraz som ho nejedla a vyskúšať ho priamo v kolíske vzniku, na to som sa veľmi tešila. Moje pocity? Wau, čakala som všetko, len nie, že mi bude až tak veľmi chutiť. Samozrejme aj boršč sa dá pokaziť, v tej najlacnejšej reštike som si ho mohla radšej odpustiť, ale tam robili zas výborné bliny (palacinky).

Asi nie len pre mňa bola najväčšia kuriozita polievka Soľanka, ktorú nám pripravila Oleandra v reštauračnom vozni vlaku. Zmes chutí, ktoré sa mi ani nechce opisovať, mi žalúdok odmietal prijať. Zloženie som sa rozhodla načrtnúť obrázkami jednotlivých ingrediencií:

Hoci Rado sa vyjadril, že príprava tejto polievky pozostáva len z toho, že na konci dňa vezmete sitko z kuchynského umývadla a zalejete jeho obsah horúcou vodou :(

Ruský večer

Nie, nepredstavujte si pod tým prehľad ruského folklóru, ani povinnú výučbu azbuky, bolo to niečo lepšie. Ochutnávkové posedenie zorganizované Študentskou cestovkou. Typické ruské špeciality od vodky cez kvas, sušené ryby, pivo, kaviár, až po dezert. Všetko s láskou servírované na pohodlnej podlahe hostelovej izby. Okrem chuťových vnemov, sme sa dozvedeli aj ako sa vyrába napríklad taký kvas. Žiaľ myslím si, že si to málokto zapamätal, tých druhov vodky bolo trochu viac J.

 

Ak by niekoho zaujímala bezpečnostná situácia

Za celý pobyt sme sa nestretli s ničím výnimočným, čo by pripomínalo aktuálne politické konflikty. Dokonca na spiatočnej ceste na hranici Rusko-Ukrajina troch z nás colníci prehliadli!!!

Plavba 4* loďou po rieke Moskva

Na záver sme absolvovali pokojné popoludnie na palube lode. Dali sme si rozlúčkový obedík a plavbou po rieke Moskva sme si pripomenuli všetky miesta, ktoré sme za tie 3 dni navštívili. Aďo z cestovky mal srdcervúci rozlúčkový príhovor, tiekli potoky....vodky. Mysleli ste, že sĺz J? A prečo, nikto sa s nikým nelúči (iba my s Moskvou), ale pred nami je ešte dvojdňová cesta na Slovensko.

Toto bol asi najkontrastnejší večer: zo 4* lode, kde nás obsluhovali a všetci cestujúci (okrem nás) boli nahodení do gala, viedli naše kroky priamo do trojlôžkového kupé ruského vozňa.

A zhrnutie na záver? Bola to fantastická dovolenka, ktorú odporúčam každému a ktorú by som si kedykoľvek zopakovala. Študentská cestovka nie je o tom, že poskytuje zájazdy len pre študentov, je to cestovka, ktorá vám sprostredkuje výlet ako za starých dobrých študentských čias.

Takže ešte raz chalani ĎAKUJEME!!

Boli sme si pozrieť aj súdruha Lenina

Časť našej zostavy na stanici Vinohrady aj s ruským personálom...

A na rozlúčku zmávame nášmu ruskému vozňu...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?