Expedícia Stredná Ázia – I. prípravy

Autor: Zuzana Haceková | 30.6.2014 o 18:57 | (upravené 30.6.2014 o 20:15) Karma článku: 6,39 | Prečítané:  1616x

Expedícia Stredná Ázia 2014. Čo si predstavíte pod pojmom „expedícia“? Mňa vždy napadli obrovské expedičné Jeep-y, naložené batožinou a skúsení, veľkí, svetaznalí chlapi... ale teraz...teraz vidím nás (mňa a Remča) ako s úsmevom na tvári odchádzame za nepoznaným horizontom.

Status quo – 07. júla 2014 vyrážame na 5-mesačnú expedíciu. Cieľom nie je len samotná cesta, nie len „proste to prejsť“, ale spoznať štáty bývalého Sovietskeho zväzu, vidieť zlaté mestá Hodvábnej cesty, ochutnať tú jednoduchosť života ľudí v kirgizských horách a veľa ďalšieho. Ešte pred odchodom sa chcem s vami podeliť o naše plány, itinerár, o úskalia, ktorými sme sa museli prehrýzť počas polročných príprav a aj o zážitky a skúsenosti zo zháňania sponzorov. A po návrate samozrejme o zážitky z ciest.

Nikdy sme neboli tie typy, čo trávia dovolenky v rezortoch leňošením na pláži 10 dní po sebe. Nás láka niečo iné. Objaviť skryté zákutia, zažiť aj odvrátenú tvár letovísk, skúsiť čo ponúka svet cestovateľom bez plánu, byť takmer každý deň na inom mieste a mať toľko zážitkov, že si ich ani nepamätáme. Zažiť  tú voľnosť a slobodu, keď nás nič nezväzuje, ideme rovno za nosom, priamo tam, kde sa nám zapáči. Ale predsa jedno obmedzenie to vždy malo...počet dní dovolenky :).

Leháro na veternej pláži Korziky (Martin Remiš)

Ale toto sa koncom januára v tomto roku zlomilo. V jeden dažďový depresívny deň prepadla aj mňa myšlienka: „Na čo je toto všetko? Aký to má zmysel? Naozaj som chcela žiť takýto život, neuteká mi pomedzi prsty?“ Po štvorhodinovom rozhovore, mojich 12 slzách a Remčovom skvelom nápade, padlo rozhodnutie...konečné, záväzné...ODCHÁDZAME. Cieľ Stredná Ázia! Miesta, pre nás tak záhadné a nepoznané. Miesta, kde sa už možno nikdy viac nevyberieme.

Prečo práve Stredná Ázia? Veď naše cieľové destinácie: Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Uzbekistan, Turkménsko a hlavne Irán, sú pre našich rodičov skôr synonymom nebezpečenstva, ako vysnívanej dovolenky. Nechcem nič zľahčovať a určite tento región neberieme na ľahkú váhu, práve preto všetky prípravy realizujeme čo najzodpovednejšie. Ale predsa, ak by sme sa mali všetkého vždy len báť, nikdy by sme nikam nešli. Veď aj počas cesty do práce sa môže stať čokoľvek. Okrem toho Európu už máme celkom precestovanú, ostáva nám už len preskúmať Škandináviu a Pobaltie, a tieto destinácie si chceme nechať na cestovanie s deťmi – takže: „Stredná Ázia...už ideme!“

Mapa expedičnej trasyMapa expedičnej trasy (Martin Remiš)

Ak by som niekedy v budúcnosti tvrdila, že rozsah príprav som očakávala, tak sprosto klamem. Nie!! Ani len omylom som si nedokázala predstaviť, čo všetko sa skrýva pod pojmom „expedícia“. Začala som trochu infantilne – založila som si expedičný zošit so samostatnou (hlavne farebnou!) záložkou pre každú krajinu. Ale pomaly sa to všetko začalo  vynárať...potrebné dva pasy, medzinárodný vodičák, víza, povolenia, príprava auta, cestovné poistenie, nákup vybavenia a zásob. Je toho skutočne dosť a neustále vás zožiera pocit, že ste na niečo zabudli. V neposlednom rade bolo potrebné si naštudovať cieľové destinácie, či už kultúrne zvyky, dopravné pravidlá, zaujímavosti, spoločenské špecifiká... Vedeli ste napríklad, že v Iráne sa gesto „palec hore“ rovná nášmu zodvihnutému prostredníku?? Ja predtým nie, ešteže nejdeme stopom :). Rovnako sme museli zohnať a preštudovať turistické mapy, knižných sprievodcov, rôzne cestovateľské fóra a blogy, aby sme si poznačili všetky miesta, ktoré po ceste musíme navštíviť a ako sa k nim dostať. Bola by veľká škoda, keď už ideme tak ďaleko, niečo prehliadnuť, len preto, že sme o tom nevedeli. Aj vďaka SME blogerom sme sa dozvedeli, ktorý hraničný prechod je uzavretý, do ktorej lokality je potrebné dodatočné povolenie, aj kde ísť ochutnať tú pravú arménsku brandy...ďakujeme chlapci.

No najskôr musíme mať v poriadku auto. Ešte som to nespomenula? Na cestu vyrážame samozrejme na našom Forde Bronco, ktoré bude našim domovom. Bronco je síce užasné, ale 5 mesiacov je dlhá doba, preto sú potrebné rozsiahle expedičné úpravy. Už len ich vymyslieť dalo hlavnému architektovi kvalitne zabrať. Boli potrebné dlhé hodiny plánovania a samotná realizácia bola, respektíve ešte stále je jednoducho horor!! Kompletne doriešiť elektriku, vyrobiť laminátovú formu na rôzne vypínače, zapojiť všetky prídavné budíky (aspoň nikdy nezaspíme :)), nezávislé kúrenie, namontovať sprchu, výmenník na zohrievanie vody, drevený interiér so všetkými šuplíkmi a výklopmi... Spanie máme naplánované v strešnom stane, kde je luxusne pohodlný matrac, ale v prípade potreby musíme mať možnosť prespať aj v aute. Preto musíme ešte vo vnútri vyrobiť rozložiteľné ležovisko z drevených modulov, celé to očalúniť a vytlmiť...fuh je toho akosi moc. A to by sme neboli my, keby sa nám niečo nepokašľalo. Veď keby šlo všetko jednoducho, nič by sme si nevážili, nie? Ale tak uznajte – stihli nám pred odchodom ešte vykradnúť auto, pokazilo sa nám rádio, kúpili sme zlú látku na očalúnenie, priveľkú nádrž na vodu... Do toho stres v práci...som skutočne rada, že toto obdobie sa pomaly, ale isto končí.

Do odchodu, ktorý máme naplánovaný na 7. júla 2014, musíme dokončiť na aute všetko čo sme nestihli:

  • dokončiť drevené interiérové moduly a všetky očalúniť,
  • nainštalovať a spojazdniť sprchový systém a ohrievanie vody,
  • zapojiť 230V konvertor a jeho exteriérovú zástrčku,
  • spriechodniť interiérové kúrenie hore do stanu,
  • namontovať systém monitorovania tlaku a teploty v pneumatikách.

Úplne si viem predstaviť, že zas budeme tráviť v garáži 24 hodín denne. Pri práci letí čas neuveriteľne rýchlo a mám pocit, že keď najmenej stíhame, tak ešte zrýchľuje. Väčšinou sa okolo tretej spamätáme, že sme ešte nič nejedli a naša výkonnosť začne prudko klesať. V týchto prípadoch nás vždy zachránila blízka reštaurácia „Caffe 66“ a ich výborná domáca slepačia polievka. Týmto ich chcem pozdraviť a poďakovať za milú a hlavne rýchlu obsluhu. Veď predsa nesmieme strácať čas :).

Okrem prípravy Bronca sa samozrejme ešte musíme zbaliť na 5 mesiacov, prefotiť všetky doklady a víza, nakúpiť zásoby a potraviny a ja by som si mala konečne kúpiť aj dioptrické okuliare, nech nezrazím v noci nejakú ťavu na ceste. Aj vám to znie trochu nereálne? Časový harmonogram sa v hlave plánuje veľmi jednoducho, ale realita je často krát iná. Nič nejde od ruky a stále treba niečo dokupovať. Cez víkend je samozrejme otvorený len Baumax a Hornbach, kde človek síce kúpi všetko, ale časovo zabije minimálne hodinu, a to som ešte prižmúrila všetky oči. Riešením by bolo prenajať si garáž niekde bližšie :). Ale aj tak nám držte palce, nech všetko stihneme a odídeme načas.

Sledovať nás môžete na www.bronconamiestohotela.com

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?