reklama

Návod na použitie Mongolska

Mongolsko, krajina mnohých tvárí...od vysokých altajských pohorí s čiapočkou večného ľadu, zelených dolín s rozbúrenými riekami, cez vysušenú step so stádami tiav, až po púšť Gobi a jej mýtického Olgoja chorchoja.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (30)

Na mongolské dobrodružstvo vás nič dostatočne nepripraví. Nemám na mysli len samotnú krajinu, ale aj jej obyvateľov. Teda, hlavne jej obyvateľov. Nezáleží na tom, či cestujete na aute, stopom, či na bicykli, mongolská nátura si nájde každého. No stačí poznať manuál a všetko je jednoduchšie :).

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Remiš)

1. Ja som Mongol teší ma
V prvý večer rozkladáme tábor v horách za Tašantou. Všade je tma, nikde nikoho. V tieni sa niečo mihne a zjavia sa dvaja pastieri. Nikto ich nevidel prichádzať, zrazu tu boli. Čakáme otázky, žobranie, možno drzosť...proste čokoľvek. No Mongoli nič, len stoja a sledujú. Bez slova! Asi po polhodine to vzdávame. Snaha o akúkoľvek formu rozhovoru je zbytočná. Oni stále nič, len ticho stoja. Nekomunikujú dokonca ani medzi sebou. Potom z ničoho nič zmiznú. Po prvýkrát to bolo skutočne čudné, no po mesiaci, nás to už neprekvapuje. Ak by som ráno nenašla pred autom sedieť žiadneho mĺkveho návštevníka, to by bol dôvod na obavy. Ani nemusím vystrčiť hlavu z auta, automaticky chystám raňajky pre troch.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu
Obrázok blogu

2. Namiesto ďakujem fotka môjho syna
Kempujeme pri jazere Üüger na severe krajiny. Dve chlapčiská sa preháňajú po okolitých kopcoch na motorke. Na matematiku im čas nezostal, prepočítali sa a zostali bez „šťavy“. Remčo neváha a prelieva im z kanistra zo dva litre, nech dorazia domov. Do 10 minút k nám smeruje auto. Vystupuje z neho zachránený mladík s previnilým výrazom na tvári, aj s otcom, ktorý mu uštedrí jednu výchovnú tak, aby sme to videli. Potriasa nám rukami a gestikuláciou jednoznačne vyjadrí nespokojnosť so synovým konaním. Slovko „bajarlaa“ (ďakujem) poznáme, no akosi sme ho nezachytili. Namiesto toho dovlečie z auta svojho najmladšieho potomka: „Foto syna zdelaj“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Trochu zvláštne, no toto správanie majú na svedomí turisti. Tí sa večne naháňajú za dokonalou fotografiou nevinného mongolského dieťaťa. Deťom, ani ich matkám to nie je nepríjemné. Práve naopak, často nás obkľúčia vysmiate mongolčatá a mávajú do kamery. No v Európe si to neviem predstaviť. Keď u nás chlapík bez dovolenia fotí cudzie deti, je minimálne úchyl. Ale týmto tváričkám, ešte neskazeným konzumným spôsobom života, človek neodolá.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Remiš)
Obrázok blogu
(zdroj: Martin Remiš)

3. Znesieš ako Mongol
Táto fráza vlastne zatiaľ neexistuje, no verím, že čoskoro si nájde svoje uplatnenie vo svete. Mongoli vraj nemajú nejaký enzým, ktorý rozkladá alkohol. Realita je taká, že často už po dvoch pohárikoch vodky nevedia, kde je sever. Motajú sa sem a tam a stále sa chcú objímať. Na tvárach sa im usadí taký zvláštne krivý úsmev a rozviaže sa im jazyk. Napríklad tento pán na fotke nám s nadšením vysvetľoval, že čoskoro vďaka svojmu detektoru kovov zbohatne, pretože odhalí ložiská zlata. U niektorých alkohol prebúdza zdedený bojový gén Čingischánovej armády. V očiach sa im mihne tieň, do toho tá ich "uchrchlaná reč"...vtedy radšej zmizneme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


No niekedy človek neodolá veselému nátlaku vysmiateho pastiera a naladí sa s ním na mongolské rytmy. Nezaškodí trošku sa odviazať.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Remiš)

4. Diskrétna či osobná zóna? To je čo?
Nás to učili už na základnej škole, presný výmer centimetrov osobnej zóny. Výchova a spoločnosť v nás zakorenila nepríjemnú emóciu spojenú s narušením tohto priestoru cudzou osobou. V mongolskom slovníku tento výraz márne hľadám, neexistuje. Nemôže, pretože jeho význam tu proste nepoznajú. Ak v rade pri pokladni v potravinách nechám pred sebou priestor len 2 cm, Mongol to považuje za signál, že v rade vôbec nestojím. Pri obyčajnom rozhovore stoja tak blízko, až cítim, čo jedli na raňajky. Výber peňazí z bankomatu je záležitosť skupinová. Minimálne štyria stoja so mnou v kabínke a pozerajú, koľko vyberám. Táto pani na pošte sa na mňa tak strašne lepila, až som to nevydržala a zapojila ju do lepenia známok. Asi ako každý Európan, vyhodnotím zo začiatku takéto neohlásené a intenzívne narušenie osobnej zóny ako ohrozenie a chytám si peňaženku. No kto vie, koľko času je potrebné, kým sa človek prispôsobí?

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
(zdroj: Martin Remiš)

5. Nekonečná pohostinnosť
Toto je pre zmenu pojem, ktorý už nepozná väčšina Európanov. Pohostinnosť!! Tu v Mongolsku každodenná rutina, súčasť života, normálna vec. Nenájdeš jurtu, kde by ťa neprijali s otvorenou náručou. Ponúknuť jedlo a nocľah je samozrejmosťou. Zastavíme, len skontrolovať auto a už sa na najbližšej jurte "otvorí" baraní koberec, ktorý slúži namiesto dverí. Pani domáca nás usadí na lavicu, ani sa nestihneme obzrieť a v rukách máme niečo, nazvime to polievku, plus niečo ako hrudu sušeného tvarohu. Automaticky počíta s tým, že zostaneme aj na noc a už nám pripravuje rohože. Nič za to nepýta, no hračkám pre deti, sa poteší. Hosť do domu, Boh do domu. Toto porekadlo tu asi nepoznajú, no žijú podľa neho.

Obrázok blogu

Varovanie: Pri týchto návštevách je potrebný silný žalúdok. Základnou a mnohokrát aj jedinou zložkou jedla je baran, hlavne jeho sadlo.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Remiš)

6. Pomôcť je samozrejmosťou
Mongolsko je rozlohou 31-krát väčšie ako Slovensko, no obyvateľov je len niečo cez 3 100 000. A keď si ešte uvedomíte, že len v hlavnom meste Ulanbátare sa tlačí cca 1 100 000 ľudí, tak na kilometer štvorcový vo zvyšku krajiny pripadá len 1,2 človeka.S hustotou osídlenia, tu problém naozaj nemajú. Trasa k najbližšiemu obývanému miestu je často dlhá a náročná. Takmer každý cestovateľ, aj väčšina domácich už zažila stav núdze. Tu neexistuje zavolať si odťahovku, a poväčšine ani vôbec si zavolať. Z každého okoloidúceho sa stáva pomocný "servisman", lekár, či navigátor. Stačí zodvihnúť kapotu, každý zastaví a pýta sa, s čím môže pomôcť. Veď o pár km ďalej môže potrebovať pomoc zas on. Naše Bronco si dokonca v jednom národnom parku vyslúžilo nálepku superhrdinu. V priebehu hodiny sme vyslobodili štyri autá uviaznuté v hlbokom bahne. Nadšení cestujúci, ktorí sa bez úspechu snažili vyslobodiť svoje vozidlá už vyše dvoch hodín, nás doslova zasypali cukríkmi.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Remiš)
Obrázok blogu
(zdroj: Martin Remiš)

7. Šesťprúdová diaľnica mongolského typu
Prvá asociácia na jazdu Mongolskom je „sloboda“. Nikoho neobmedzuje asfalt, krajnica, či zákazy vjazdu. Kam cesta nevedie, vytvorím vlastnú. Chcem zakempiť hore na kopci? Môžem!! Každé zelené údolie je poprepletané dvomi, štyrmi, či desiatimi hnedými pásmi najčastejšie používaných trás. Tie sa vlnia popri sebe, spájajú a zas rozchádzajú...záleží len od vodiča, ktorou z nich sa vydá.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Remiš)

8. Rituálna vražda každého motorového vozidla
Druhá asociácia na jazdu touto krajinou sú „rolety“!! Útvary, ktoré pôsobia ako tesne vedľa seba naukladané retardéry. Sú len dve možnosti. Buď ísť rýchlosťou slimáka alebo to preletieť. Kto nastaví letecký mód, musí byť pripravený, že auto sa do pár minút rozvibruje. Je to ako sedieť na zbíjačke. Ale to je jedno, ľudské nepohodlie je teraz nepodstatné. Rolety sú extrémnou zaťažkávacou skúškou každej jednej súčiastky vo vozidle, a práve preto má človek "nervy v kýbli". Niekomu odpadne svetlo, inému sa lámu tlmiče, všetkým vylietavajú šróbiky a silent bloky sú na prach. Na Broncu pre zmenu pravidelne praská benzínová nádrž. No Mongolsko má ešte jednu pekelnejšiu cestu a tou je severná trasa do mesta Uliastaj, keď na ňu natrafíte...pochopíte.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Remiš)
Obrázok blogu
(zdroj: Martin Remiš)

9. Muzeálne stretnutia tretieho druhu
Väčšinou nie sme príliš muzeálne typy. No ak spoznať novú kultúru, tak so všetkým, čo k tomu patrí. V Mongolsku sme navštívili viacero rôznych múzeí, ale to pri vstupe do Národného parku Jolyn Am víťazí na plnej čiare. Všetky exponáty vraj zaobstaral aj vypreparoval majiteľ múzea. Človek nevie, či sa smiať alebo plakať. Otázkou zostáva, akým spôsobom tieto exponáty ulovil? Vyzerá to na predný nárazník jeepu a minimálne dvakrát spiatočka.

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Remiš)

A ešte jedna lekcia z mongolskej muzeológie. Ak je nuda, zachráni to štamperlík jaštericovice. Veď vzorky zostanú zachované aj v liehových výparoch. Snáď!!

Obrázok blogu


10. Nečakaj!!
Pravdou zostáva, že aj ak si prečítate všetky bedekre a pozriete všetky cestopisy, aj tak vám Mongolsko vyrazí dych. Je to krajina, ktorá stojí za návštevu práve teraz. Ešte pred tým ako Číňania spoja všetky dediny asfaltkou a vytratí sa to čaro dobrodružstva. Stačí sa zbaliť a vyraziť!!

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Remiš)
Obrázok blogu
(zdroj: Martin Remiš)
Zuzana Haceková

Zuzana Haceková

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Sme párik, ktorý dostal do vienka príliš veľa cestovateľských génov a neukojiteľnú túžbu po dobrodružstve. Odmietame tráviť dovolenky v rezortoch, sedem dní vykaprení na tom istom lehátku. Nás láka niečo iné. Objaviť skryté zákutia, zažiť aj odvrátenú tvár letovísk, skúsiť čo ponúka svet cestovateľom bez plánu. Takmer každý deň ste na inom mieste a zážitkov je toľko, že hodiť ich na papier je jediná možnosť ako ich uchovať, keďže pamäť nám už neslúži, tak vznikajú Články, o ktoré sa s vami chceme podeliť. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu